LÝDIA A RÚT - Derek Prince Ministries Slovensko
DEREK PRINCE MINISTRIES - SLOVENSKO
Derek Prince Ministries - Slovensko
O NÁS > O AUTOROVI
LÝDIA A RÚT
Derek bol pevne presvedčený, že "Boh je prostredníkom manželstva", ako to učí aj vo svojej rovnomennej knihe, kde hovorí:"Boh mi nikdy nedôveroval tak, aby som si mohol vybrať svoju vlastnú manželku."
V roku 1945, keď bol Derek na stráži svojej vojenskej základne, začal sa modliť za Lýdiu a deti v jej dome. Derek hovorí:
"Duch Svätý mi dal jasné, mocné slovo v neznámom jazyku. Po krátkej odmlke nasledoval výklad v angličtine. Bol to Boh hovoriaci ku mne cez moje vlastné ústa toto slovo: "Dal som vás dokopy pod spoločné jarmo a do spoločného postroja."
Derek to pochopil tak, že má nejakým spôsobom spolupracovať s Lýdiou. Až po mesiacoch, keď sa ich vzťah prehlboval, si uvedomil, že jarmo znamenalo manželstvo a postroj ich spoločnú službu pre Boha. Uvažujúc nad vekovým rozdielom, ich rozdielnym kultúrnym pozadím a skúsenosťami, sa čudoval, ako také manželstvo mohlo byť úspešné. Derek bol jedináčik a toto bol dom plný dievčat od dvoch do osemnástich rokov! Derek hovorí:
"Bol som zmietaný medzi vzrušením a strachom, ale vedel som, že Boh prehovoril. Jeho Slovo ku mne bolo potvrdené iným kresťanom, ktorý nevedel nič o mojom vnútornom zmätku."
Derek a Lýdia sa zosobášili na začiatku roku 1946 v Jeruzaleme asi mesiac pred tým, ako dostal prepúšťací list z armády.
Ich sila a jednota spočívala v ich spoločnom modlitebnom živote a vytrvala tridsať rokov počas života na troch kontinentoch, pod mnohými tlakmi a v mnohých situáciách. Derek spomína:"Ku koncu života Lýdia trpela na srdcovú slabosť, napriek tomu bola úžasne silnou a aktívnou ženou a pokračovala tak až do svojho posledného týždňa na tejto Zemi. V čase, keď cítila svoje fyzické srdce zlyhávať, zvykla povedať: "Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Boh naveky." (Žalm 73:26) Od nej som sa naučil, že nesmieme dovoliť, aby vonkajšok diktoval vnútru. V živote zasvätenom Bohu je vnútorný zdroj sily nepodliehajúci slabostiam a nestálosti nášho fyzického tela. Po jej smrti som sa cítil akoby bola zo mňa vytrhnutá časť mojich vnútorností a ostala otvorená rana. Boh mi však dal milosť, aby som svoju Lýdiu odovzdal Jemu a On mohol začať proces uzdravenia."
Opäť slobodný Derek znova zasvätil svoj život Bohu a povedal Mu, že bude ochotný žiť v celibáte po celý zvyšok svojho života, ak by to bola Božia vôla. Ale Boh mal iné plány. V roku 1977 sa Boh opäť dokázal ako prostredník manželstva. Na návšteve Jeruzalema sa Derek dopočul o Američanke, ktorá si poranila chrbát a nebola schopná pracovať. Derek mal zvláštny dar viery na uzdravenie problémov chrbta. Išiel do jej domu, modlil sa za ňu ako znak milosrdenstva, ale nebol nijaký okamžitý náznak toho, že sa stal zázrak. Po niekoľkých nociach strávených hľadaním Božej vôle v otázke spätného návratu do Jeruzalema mal Derek víziu cesty späť: cesta nebola priama, ale strmo stúpajúca a kľukatá.
Porozumel z toho, že to znamenalo cestu späť do Jeruzalema, ale s úžasom zistil, že práve tam, kde cesta začala stúpať, sedela na zemi žena. Rozpoznal v nej ženu, za ktorú sa modlil pred niekoľkými dňami. Pochopil, že Boh hovorí, že prístup k tej ceste je cez manželstvo s touto ženou. Znova bol zmietaný medzi strachom a vzrušením:
"Dokonca som bol pokúšaný hnevať sa na Boha. Skutočne ma žiadal oženiť sa so ženou, ktorú som stretol iba raz, nič som o nej nevedel a ktorú som nemiloval?"
Po čosi viac ako roku sa Rút Bakerová a Derek Prince zosobášili. Príbeh Rút, vrátane okolností jej zázračného uzdravenia, sú opísané v knihe "Boh je prostredníkom manželstva". Kedže Rút bola narodená a vychovaná na Americkom stredozápade, jej kultúrne pozadie a skúsenosti boli veľmi odlišné od Derekových. Keď sa vydala za svojho prvého manžela v roku 1952, konvertovala na Judaizmus. V roku 1970 po nadprirodzenom stretnutí s Ježišom Mu odovzdala svoj život. Ako Lýdia aj Rút bola zasvätená životu viery a spolu s najmladšou dcérou roku 1975 imigrovala do Izraela. Derek mal už šesťdesiattri rokov, keď sa zosobášili. Predpokladali, že sa v Jeruzaleme usadia a budú slúžiť Bohu modlitbami za ľudí, písaním a občasnou službou. Hoci v Jeruzaleme žili od roku 1981, ich služba sa rozvinula úplne iným smerom.