RANNÉ ROKY - Derek Prince Ministries Slovensko
DEREK PRINCE MINISTRIES - SLOVENSKO
Derek Prince Ministries - Slovensko
O NÁS > O AUTOROVI
RANNÉ ROKY
Derek Prince sa narodil v Bangalore v Indii v roku 1915 do sveta a spôsobu života, ktorý už viac neexistuje. Králi, kráľovné a cisári vládli nad obrovskými územiami a Britské impérium ich všetky prevýšilo. Britská armáda a štátna služba spravovali kolónie a India bola najjasnejším drahokamom v imperiálnej korune. Derek hovorí:"Narodil som sa v rodine "budovateľov impéria". Môj otec, Paul Ernest Prince, bol dôstojníkom v kráľovniných "Madras Sappers and Miners" (t.j. Madraských ženistických jednotkách) a jeho menovanie bolo podpísané vlastnoručne kráľovnou Viktóriou. Moja matka Gwendolen, takisto narodená v Indii, bola dcérou generálmajora Róberta Edwarda Vaughana. Jej brat slúžil ako kopijník v Pandžábe a neskôr sa stal brigádnym generálom."
Ako bolo v tejto spoločnosti zvykom, Derek bol ihneď zverený do starostlivosti indickej pestúnky. Derek a jeho pestúnka sprevádzali jeho rodičov na cestách po Indii, pokiaľ bol taký malý, že mohol byť prenášaný v piknikovom košíku. Cestovali železnicou, konským povozom a niekedy rikšami. Aj keď sa motorové autá a lietadlá stávali na západe čoraz častejšími, toto bola bežná doprava v Indii. Vojaci jazdili na koňoch, väcšina ľudí však chodila pešo.
Beh života bol pomalý. Ľudia písali listy a posielali ich do Anglicka, niekedy čakajúc týždne na odpoveď. V skutočne naliehavom prípade mohol byť použitý telegraf, ale Derekovi sa zdal "domov" v Anglicku veľmi vzdialeným miestom.
Napriek tomu, keď mal Derek päť rokov rozlúčil sa so svojím otcom, pestúnkou a svojimi Indickými kamarátmi a nalodil sa na loď smerujúcu "domov". Ako symbol svojej rozlúčky s Indiou spolu s ostatnými pasažiermi prehodil svoju "topee" (t.j. prilbu proti slnku) cez palubu, kým sa nepotopila. Jeho matka ho vzala do domu svojich rodičov v Sussexe, a potom takisto odišla, nechajúc ho do ich dalšieho stretnutia počas dovolenky.
Tieto rané roky formovali Derekov charakter a smer jeho života. Napriek tomu, že bol jediným synom a jediným vnukom, očakávalo sa od neho, že sa bude správať ako dobrý vojak. Jeho starí rodičia boli k nemu milí a viedli ho k tomu, aby vynikal vo všetkom, čo robil, a bol pripravený pokračovať v rodinnej vojenskej tradícii.
Ako malé dieťa sa Derek naučil zabávať sám seba. Hovorí: "Vždy som mal priateľov, ale najradšej som bol sám." Keď objavil svet kníh, začal skúmať, o čom je život.
Ako 9-ročného ho poslali do internátnej školy, a tak musel opustiť svojich starých rodičov, ktorých vrúcne miloval. Od tohto okamihu bol obklopený samými mužmi - svojimi učiteľmi a vrstovníkmi. Školský systém tých čias viedol k silnej konkurencii vo vyučovaní i v športe. Derek sa nadšene a úspešne zúčastňoval športových aktivít, no vynikal aj prospechom. Túto pozíciu dosiahol vďaka svojmu ranému tréningu v dôslednosti a dôkladnosti.
Keď mal trinásť rokov, riaditeľ ho zapísal na konkurznú skúšku na prominentnej Eton College. Derek bol jedným zo štrnástich chlapcov v jeho veku, ktorí boli v roku 1929 zapísaní ako kráľovskí študenti. Ako ostatní chlapci v jeho veku, Derek začal študovať latinčinu v deviatich a gréčtinu v desiatich rokoch. Keď mal dvanásť, písal a prekladal verše v oboch týchto jazykoch. Zvláštny vzťah mal k štúdiu klasickej filozofie, bol čoraz viac očarený ríšou myšlienok. Niekde v pozadí jeho mysle bola vždy tá lákavá a nezodpovedaná otázka: Čo je skutočným zmyslom a zámerom života?
Derekov otec, ktorý odišiel do penzie v pozícii plukovníka a usadil sa na vidieku v domovskom Somersete, v Anglicku, ho v jeho hľadaní podporoval. V roku 1934 mu dal vreckové dvadsať libier a Derek sa spolu s priateľom vybral na cestu "poznávania kontinentu". Derekov talent na jazyky mu umožnil nájsť najlacnejšie izby a jedlo v časoch, keď cestovalo iba málo ľudí v jeho veku. Často objavil viac zaujímavého v miestnych ľuďoch a zvykoch ako v múzeách a zrúcaninách. Bolo tomu tak aj v Ríme a Aténach, kde boli napísané klasické diela.
Po svojom návrate do Anglicka začal Derek navštevovať King's College v Cambridge ako starší študent v svojom rocníku. (King's College je sesterskou školou Eton College.) Na tejto škole aj spromoval a od roku 1938 do 1940 bol doktorandom Cambridgeskej univerzity. Špecializoval sa na filozofiu Platóna a svoju dizertačnú prácu nazval "Vývoj Platónovej metódy definície". V roku 1940 bol vo veku 24 rokov zvolený za člena King's College v Cambridge.Avšak, Derekova akademická kariéra bola náhle prerušená druhou svetovou vojnou. Na základe svojho filozofického presvedčenia sa rozhodol vstúpiť do armády ako civil a začal pôsobiť v Medicínskych oddieloch kráľovskej armády. Vtedy sa rozhodol pozrieť na ten druh filozofie, ktorú tak málo poznal. Voľný čas v armáde si začal krátiť čítaním Biblie, viazanej v čiernej koži. Derek bol odmala členom Anglikánskej cirkvi, kde bol aj pokrstený. Počas štúdia na Eton College pravidelne navštevoval povinné bohoslužby. V osemnástich rokoch dospel k názoru, že "náboženstvo preňho nemá veľký význam" a do kaplnky v King's College chodieval už iba vtedy, keď bol na rade v čítaní z Biblie.
Počas prvých deviatich mesiacov v armáde, keď sa postupne prehrýzal Bibliou, však zistil, že Biblia je zložitejšia a záhadnejšia ako všetky doteraz prečítané knihy. Povedal: "Nedokázal som ju kategorizovať. Bola to história, filozofia, literatúra, teológia, poézia alebo dokonca kniha inšpirovaná Bohom?"
Autora Biblie stretol až v júli 1941 na ubytovni v Yorkshire, Anglicko. Na tento nadprirodzený zážitok si spomína takto:
"Z tohto stretnutia som si vyvodil dva závery, ktoré som nikdy nemal dôvod zmeniť: po prvé, že Ježiš Kristus je živý; po druhé, že Biblia je pravdivá, dôležitá a aktuálna kniha. Tieto dva závery radikálne a natrvalo zmenili celý chod môjho života. Biblia sa stala okamžite jasnou a zrozumiteľnou. Modlitba a spoločenstvo s Bohom sa stalo takým prirodzeným ako dýchanie. Moje hlavné túžby, motívy a dôvody boli cez jednu noc zmenené. Našiel som to, čo som hľadal! Dôvod a zmysel života je Osoba!"
RANNÉ ROKY