„Hospodine, volám na Teba! Ponáhľaj sa mi na pomoc! Počuj môj hlas, keď volám k Tebe!
Nech stojí moja modlitba pred Tebou ako kadidlo, pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeť.“
Nie je úžasne vedieť, že naša modlitba vystupuje pred Boha ako vôňa kadidla, že môže byť obetou, na ktorú Boh očakáva? Raz som sa rozprával s jedným mojim priateľom, židovským rabínom, ktorý mal židovský zvyk modliť sa v presne stanovený čas. Povedal mi: „Nie je pozoruhodné, že Boh v podstate očakáva na to, že bude počuť môj hlas? Popri všetkej zodpovednosti za celý vesmír, Boh očakáva každý deň v stanovený čas na to, že bude počuť hlas jednej osoby ako som ja.“ To ma skutočne oslovilo.
Boh čaká nato, že bude počuť tvoj a môj hlas. Nech je naša modlitba ako kadidlo, ktoré vystupuje nahor v stanovený čas, ako kadidlo voňajúce a prijateľné pre Jeho zmysly. Kadidlo, vystupujúce z horiaceho oltára, ktorým je srdce horiace láskou k Bohu. Nesklamme Boha, neukráťme Ho o toto kadidlo. Kiež by sme boli pravidelní a verní, čo do času modlitby.
Pamätaj, že Všemohúci Boh – popri všetkej zodpovednosti za celý vesmír – čaká na to, že bude počuť modlitby všetkých svojich sluhov, všetkých svojich detí. Tieto modlitby vystupujú pred Neho ako vonné kadidlo z obete na oltári – oltári horiaceho srdca.