„Keď chradne môj duch vo mne, Ty aj vtedy poznáš môj chodník; na ceste, ktorou chodím, nastavili mi pascu.
Pozri sa napravo a viď: nikto sa o mňa nezaujíma. Nemám žiadne útočisko; nikto sa nezaujíma o môj život.“
Zaujímalo by ma, či si sa už niekedy cítil takto: „Nikomu na mne nezáleží. Nikoho nezaujíma, či žijem alebo zomriem. Všetko, čo mám, sú problémy. Kráčam chodníkom, na ktorom sú ukryté nástrahy. Mám problémy, ktorým skutočne nerozumiem, a neviem, ako ich vyriešiť. Nevidím žiaden zdroj pomoci – pozerám napravo, pozerám naľavo, no nik sa o mňa nezaujíma. Som len zrnkom prachu vo vesmíre, som len menom na akomsi zozname. V nejakej zaprášenej kancelárii je rodný list súvisiaci s mojim narodením, no v skutočnosti sa nik o mňa nezaujíma.“
Nie je to celkom pravdou. Existuje niekto, kto sa stará. Existuje niekto, kto pozná tvoju cestu. Preto žalmista povedal: „Keď chradne môj duch vo mne, Ty aj vtedy poznáš môj chodník.“
Možno sa cítiš osamelý, zabudnutý či zanedbávaný. Možno ani nerozumieš svojej vlastnej ceste, možno netušíš, aké problémy sú pred tebou, možno na ne všetky nemáš odpoveď. Ale existuje niekto, kto ju má: je ním Hospodin. On pozná tvoj chodník. Je s tebou; prevedie ťa po ňom, ak sa k Nemu obrátiš v modlitbe. Nie si zabudnutý, nie si zanechaný, nie si nechcený. On ťa utvoril, zaujíma sa o teba a je s tebou.