„Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.“
Žalm 23:4
„Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého,
lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“
Dnes sa pozrieme na slovo z 23. žalmu kráľa Dávida. Dávid začína tento žalm nasledovne: „Hospodin je môj Pastier, nebudem mať nedostatku.“
Potom pokračuje a hovorí o všetkom zaopatrení, ktorého sa mu dostáva, pretože jeho Pastierom je sám Hospodin. V 4. verši hovorí: „Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“
Ako vidíš, Boh svojmu ľudu nezaručuje, že nepôjde dolinou tône smrti. V skutočnosti žalmista predpokladá, že skôr či neskôr budeme musieť touto dolinou prejsť. Nemyslím si, že sa tým údolím myslí len fyzická smrť. Myslím si, že v živote je mnoho udalostí, kedy kráčame dolinou tône smrti – okolnosťami ako úmrtie blízkej osoby, osamelosť, choroba, chudoba, znechutenie.
Boh nesľubuje, že týmito dolinami nikdy nepôjdeme; sľubuje však, že bude s nami. Zvlášť sľubuje, že Jeho prút a Jeho palica nás budú potešovať. Prút pre mňa reprezentuje káznenie a palica útechu. Verím tomu, že to funguje na nasledovnom princípe: ak chceme Božie potešenie, musíme sa poddať Jeho kázneniu – a vďaka tomu nám bude Jeho prítomnosť zaručená dokonca aj v tej najtemnejšej doline. A Jeho prítomnosť bude osvetľovať temnotu každej doliny.