„Hospodine, počuj moju modlitbu; pozoruj ušami moje pokorné prosby! Ohlás sa mi vo svojej vernosti pre svoju spravodlivosť. A nevchádzaj so svojím služobníkom v súd, lebo by nebol pred tebou spravodlivý nikto živý. Preto, že nepriateľ stíha moju dušu, depce môj život na zem, posadil ma do tmy, takže som ako tí, ktorí dávno pomreli.“
Žalmista sa nachádzal v období, počas ktorého zápasil s temnou mocou, ktorá tu a tam zaútočí takmer na každého z nás. Tou mocou je odsúdenie. Každý jeden z nás má nepriateľa, žalobcu, ktorý sa snaží o to, aby sme prežívali pocit viny a nehodnosti; nepriateľa, ktorý nám pripomína naše zlyhania, nedostatky a našu nehodnosť. Ak mu dovolíme, aby k nám neustále hovoril, nakoniec naše životy zdeptá až k zemi. Žalmista nato našiel odpoveď. Obrátil sa k Bohu a modlil sa nasledovne:„Počuj moju modlitbu, pozoruj ušami moje pokorné prosby! Ohlás sa mi vo svojej vernosti pre svoju spravodlivosť.“
Keď čelíme odsúdeniu a pocitu nehodnosti, najdôležitejšie je, aby sme viac nepočúvali nepriateľa, ale aby sme sa otočili k Bohu a odvolali sa na pomoc u Neho. Nie na základe našej spravodlivosti či našej vernosti, ale na základe Božej spravodlivosti a Božej vernosti. Toto je východisko z odsúdenia. Toto je návrat k víťazstvu.
Neprosíme Boha, aby s nami vstúpil do súdu. Prosíme Ho, aby nám odpovedal na základe Jeho spravodlivosti a Jeho vernosti. Keď tak robíme, sme uvoľnení z tejto temnej moci odsúdenia.