„Som priateľom všetkým, ktorí sa Ťa boja, a tým, ktorí nasledujú Tvoje nariadenia.“
Keď niekomu povieš, že si kresťan, aká otázka zvykne nasledovať? Akého si vierovyznania? Do akej cirkvi chodíš? Si baptista, metodista, luterán, katolík? Vieš, myslím si, že Boha tieto nálepky nezaujímajú natoľko, ako niektorých ľudí.
V svojom živote som dospel do bodu, keď sa mi nepáči, keď ma škatuľkujú podľa nejakej denominačnej nálepky. Nechcem, aby ma ľudia dávali do nejakej škatuľky s komentárom: „Tu patríš,“ pretože po tomto už nemajú veľmi o čom premýšľať. Premýšľanie nechávam na ľuďoch. Som rád, keď musia trochu hádať.
Keď sa ma niekedy ľudia opýtajú: „Akého ste vierovyznania, do akej cirkvi chodíte?“ Vtedy rád odpovedám ako žalmista: „Som priateľom všetkým, ktorí sa boja Boha, tým, ktorí plnia jeho nariadenia.“ Nie je to už vecou škatuľkovania, ale vecou postoja srdca a životného smerovania. Skutočne môžem povedať, že som druhom všetkých, ktorí sa boja Boha a milujú Ho; všetkých, ktorí plnia Jeho nariadenia. Na denominačnej nálepke nezáleží. To, čo je naozaj podstatné, je postoj srdca a smerovanie života. Chcem stáť v zástupe s tými, čo skutočne milujú Boha a slúžia Mu, a to bez ohľadu na kresťanské vierovyznanie alebo denominačnú nálepku.