priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boli ustavične;
oviň si ich okolo svojho hrdla.
Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť;
keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou,
a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.“
V týchto veršoch sa k nám Boh prihovára ako k svojim deťom. Hovorí nám, že Jeho prikázania a Jeho inštrukcie sú niečím živým. Nie sú iba slovami na papieri. Nie sú len abstraktnými myšlienkami či konceptmi, ale sú niečím, čo nás bude sprevádzať, ak k ním priľneme a ak ich do seba vstrebáme.
Presvedčil som sa o pravdivosti týchto slov, keď som ako vojak britskej armády na bojisku v púšťach Severnej Afriky spoznal Pána. Vždy som so sebou nosil svoju vreckovú Bibliu. Za každým, keď som mal chvíľku voľného času, som si ju vytiahol a začal si v nej čítať. A vtedy som si uvedomil pravdivosť týchto slov: keď som kráčal - sprevádzali ma; keď som spal - dohliadali nado mnou; keď som bdel - boli mi nablízku a hovorili ku mne. Prežíval som spoločenstvo s Bohom a v určitom zmysle som bol doslova chránený Božou prítomnosťou vôkol seba. A táto prítomnosť bola vôkol mňa vďaka môjmu postoju k Božiemu Slovu. Bol som ponorený v Jeho Slove, premýšľal som nad Jeho Slovom, zachovával som Jeho inštrukcie a Jeho prikázania.
Božie Slovo je niečím živým, niečím osobným. Nedovoľ, aby sa pre teba stalo len nejakým náboženstvom či abstraktným pojmom. Nauč sa ho žiť a chodiť s ním a dovoľ mu, aby k tebe hovorilo.