Nedávno, keď som premýšľal nad rôznymi definíciami viery, prišiel som na svoju vlastnú definíciu: Viera znamená vziať Boha vážne. Toto bolo dôsledkom stretnutia sa s mnohými kresťanmi, ktorí prehlasovali, že majú vieru, avšak nebrali Boha vážne. Brať Boha vážne znamená brať vážne Jeho Slovo. Ak sa s nami niekto rozpráva, ale mi ignorujeme, alebo dokonca odmietame väčšinu z toho, čo nám hovorí, určite ho neberieme vážne. V podstate sme vinní z neúcty. To isté platí o Bohu. Ak ignorujeme alebo odmietneme väčšinu z toho, čo nám hovorí skrze Písmo, neberieme Ho vážne. Vlastne sa k Nemu správame neúctivo. Avšak mnohí kresťania takto pristupujú k Bohu. Správajú sa k Jeho Slovu ako k švédskemu stolu, vyberajúc si z neho to, čo im chutí, a ostatné prehliadajú. Existujú štyri praktické spôsoby, akými je Božie Slovo aplikované v našich životoch: Jeho zasľúbenia, Jeho prikázania, Jeho zákazy a Jeho varovania. Uvedieme si príklady každého z nich a zamyslime sa nad tým, ako sa môžu vzťahovať na nás.
Božie zasľúbenia
Štyri evanjeliá obsahujú mnoho nádherných Ježišových zasľúbení, ale predtým, ako si ich začneme nárokovať, je dôležité, aby sme zistili, komu každé z nich bolo dané. Pisatelia evanjelií robia jasný rozdiel medzi slovami, ktoré Ježiš hovoril svojim učeníkom a ktoré adresoval zástupom alebo jednotlivcom, ktorí neboli Jeho učeníkmi. Je tu viac ako 900 veršov, ktoré zaznamenávajú slová hovorené učeníkom a viac ako 860 slov adresovaných osobám, ktoré neboli Jeho učeníkmi...
Božie prikázania
„A potom vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania. Kto hovorí: Poznám Ho, a Jeho prikázaní nezachováva, je klamár, a v tom niet pravdy“ (1. Jána 2:3-4). Naša reakcia na Božie prikázania odhaľuje náš skutočný duchovný stav. Zachovávanie prikázaní je dôkazom toho, že poznáme Boha. Biblia obsahuje mnoho prikázaní pokrývajúcich rôzne oblasti nášho života, ale Ježiš ich všetky zhrnul do jedného, ktoré má prednosť pred všetkými ostatnými:
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom; tak ako som vás miloval, aby ste sa aj vy tak milovali navzájom. Po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou“ (Ján 13:34-35)...
Božie zákazy
„Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej“ (1. Jána 2:15). Boh nám tu zakazuje milovať svet. Vyzýva nás k tomu, aby sme si vybrali. Môžeme milovať svet, alebo môžeme milovať Boha Otca. Ale nemôžeme milovať oboje. Musí to byť jedno alebo druhé – buď budeme milovať Boha, alebo budeme milovať svet. V jazyku Novej zmluvy „svet“ zahŕňa všetkých ľudí a všetky aktivity, ktoré nie sú podriadené spravodlivej vláde Bohom stanoveného vládcu, ktorým je Ježiš Kristus. Svet ako taký, či už vedome alebo nie, je v rebélii voči Bohu. Milovať svet preto znamená pripájať sa k tejto rebélii...
Božie varovania
V Evanjeliu podľa Matúša v 24. kapitole Ježiš predkladá prorocký vhľad do pomerov v posledných dňoch. Začína s varovaním proti zvodu: „Hľaďte, aby vás nikto nezviedol!“ Vo verši 11 opakuje svoje varovanie: „A povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých.“ Klam (zvod) je najväčšie samostatné nebezpečenstvo, s ktorým budú kresťania konfrontovaní v posledných dňoch...